Pokračovanie článku K čomu by som prirovnal manželstvo. Uhádli ste odpoveď na otázku z prvej časti článku? Čo je najčastejšou príčinou rozchodov a rozvodov? Odpoveď nájdete v článku.
Manželstvo je zväzok dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne a slobodne rozhodli, že budú spolu zdieľať životnú cestu, názory a hodnoty. Cieľom manželov by teda malo byť dosahovať manželskú jednotu na úrovni fyzickej, duševnej i duchovnej. Manželská jednota je rovnako nevyhnutná pre manželov, ako aj pre výchovu detí. Jednotný prístup je zároveň jedným z najdôležitejších pedagogických princípov vôbec. Manželia však žiaľ omnoho častejšie bojujú každý sám za seba, miesto toho aby spolupracovali na budovaní manželskej jednoty.
1. Milovať
2. Odpúšťať
3. Vyznať svoje previnenia a žiadať o odpustenie
4. Neklamať
5. Nezatajovať vážne veci, problémy a prehrešky
Ak sa týchto bodov nedržíte, skôr či neskôr sa dostanete do vážnej krízy, kde zrazu všetko vypláva na povrch. Môže to “prasknúť” kedykoľvek – dnes, zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok, dva, päť, desať či tridsať.
Čo nám bráni priznať sa k prehrešku, ktorý sme spáchali? Pocity hanby, prirodzené obranné mechanizmy našej psychiky alebo pýcha. Bojíme sa priznať si vlastnú slabosť a zlyhanie. Bojíme sa prebrať zodpovednosť za spáchaný čin. Bojíme sa následkov, čo sa stane ak sa manžel/manželka dozvie, že som urobil/a … ? Nezrelí jednoducho všetko zatĺkajú, problém obchádzajú ako sa len dá a problém jednoducho ignorujú. Zrelý človek naopak preberie zodpovednosť za to čo urobil a všetko hneď prizná, čin oľutuje, ospravedlní sa, požiada o odpustenie a usiluje sa o zmenu, aby sa to už viackrát neopakovalo.
Ak sa človek vnútri zožiera tým čo urobil a úprimne to ľutuje, a túži po zmene, je to dostatočný trest za čin, ktorý urobil, a preto potrebuje už len jedno: odpustenie. Keď človek zažije takýto prejav hlbokého milosrdenstva, je mu svojho prehrešku ľúto ešte viac a túžba po zmene je ešte silnejšia. Každú pozitívnu zmenu osobnosti môžeme vnímať ako proces zrenia. Tento proces je často náročný a býva aj bolestivý, pretože sa ním odkrajuje kúsok nášho ega. Je to často práve bolesť, ktorá nám bráni v tom, aby sme zreli ďalej, a preto so zrením prestávame už vo veľmi skorom veku a naša mentálna zrelosť sa zasekne. Pokiaľ s ňou nezačneme znova pracovať, môžeme mať zrelosť puberťáka/puberťáčky aj v 70-tke. Kto však na svojej zrelosti pracuje odmalička môže svojou zrelosťou zatieniť mnohých 50, 60 a viacročných.
Zrelosť a vek spolu nesúvisia. Vek je čas, ktorý sme na svete. Zrelosť je atribút, ktorý zahŕňa celkovú schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, schopnosť primerane reagovať v konkrétnych situáciách, schopnosť reagovať primerane na jednotlivé podnety i na celé okolie, schopnosť prebrať zodpovednosť za svoje konanie, správanie, pocity a túžby. Zrelosť tiež vyžaduje vlastný svetonázor, schopnosť riešiť konfliktné situácie racionálne z ohľadom na všetkých zúčastnených, vyžaduje tiež sociálnu a emocionálnu vyzretosť, schopnosť rozumieť sebe, svojim kladným a záporným stránkam a svojim limitom a optimalizovať ich využitie pre seba, rodinu, i pre spoločnosť a tiež schopnosť milovať. Určite toho zrelosť vyžaduje ešte omnoho viac, ale vymenoval som aspoň niektoré zo základných oblastí, ktoré definujú zrelosť. Zrelosť sa získava vtedy, keď uvažujeme nad rôznymi situáciami, ktoré nám do životov prichádzajú a snažíme sa nájsť čo najoptimálnejšie riešenie na danú situáciu. Ak sa nad ničím nezamýšľate a robíte vždy to prvé čo vás napadne, to je ideálny spôsob ako neprebrať zodpovednosť sám za seba a ako nikdy nevyzrieť. Prvá vec, ktorá človeka napadne keď urobí niečo zlé je totiž útek alebo lož, alebo zatajiť niečo, čo je inými slovami povedané: ,,nie som dosť zrelý na to, aby som čelil následkom svojich činov”. Treba však dávať pozor na to, že schopnosť prebrať zodpovednosť za svoje činy, nie je jediným, ale iba jedným z atribútov zrelosti. Ak teda viete prebrať zodpovednosť za svoje činy, gratulujem, máte za sebou prvý a tiež veľmi dôležitý krok na ceste k zrelosti.
Najčastejšou príčinou rozchodov a rozvodov je teda nezrelosť. Či už nezrelosť v tom, že ubližujeme našim správaním nášmu manželstvu a odmietame túto našu patológiu zmeniť, alebo nezrelosť v tom, že nevieme odpustiť, keď nás niekto žiada o odpustenie, ľutuje svoj čin a chce sa zmeniť.